KRESŤANSKÝ INTERNET

 

 

 

KŇAZI PÔSOBIACI V ZELENČI OD ZNOVA ERIGOVANEJ FARNOSTI PODNES

No predsa ešte môžeme poznamenať, že z tých pár riadkov, ktoré sa vo farskej agende po ňom zachovali, bol skutočne veľmi dôsledný a mimoriadne poriadkumilovný. Napr. zachoval sa zošit, kde si dôsledne zapisoval koľko chorých zaopatril k Vianociam a k Veľkej noci. Zachovali sa poznámky, v ktorých presne evidoval  ktorí Zelečania sú rozvedení. Túto štatistiku viedol aj o tých, ktorí už bývali mimo Zelenča. Medzi vzácne písomnosti tohto obetavého a nábožného kňaza patrí aj kniha, ktorú nazval jednoducho "Krížová cesta" V nej je prehľadne napísaných -zozbieraných - 16 krížových ciest, ktoré sú pekne zviazané a  knižka dokazuje, že sa ich s veriacimi modlieval. Mal veľmi pekné písmo, čo dosvedčujú matriky, ktoré kaligraficky viedol až do odchodu na dôchodok. Nečudo, že na tohto vzácneho kňaza si vďační farníci dodnes spomínajú o čom svedčí aj skutočnosť, že na jeho hrobe temer celý rok nechýbajú čerstvé kvety.

 

17. Augustín Sloboda

1. januára  1981 - 6. mája 1987

Narodil sa 25. januára  1923 v Piešťanoch. Na kňaza bol vysvätený 6. mája 1950 v Bratislave.  Temer bezprostredne po vysviacke musel "narukovať" do PTP - pracovný technický prápor, čiže do koncentráku. Preto po vysviacke ani nedostal umiestnenie, dispozíciu, za kaplána. V týchto koncentrákoch boli sústrední tak bohoslovci, ako aj kňazi, rehoľníci a rehoľnice. Pravda, ocitlo sa tam aj nesmierne množstvo nábožensky a národne orientovaných laikov. V tomto „gulagu", koncentráku, bol do roku 1954. Počas tých štyroch rokov tieto "koncentračné čísla" boli "preškoľované", aby pochopili nevyhnutnosť a večnosť socializmu.. Boli to aj pre dp. Slobodu tvrdé, ťažké roky, tvrdý a ťažký vstup do pastorácie. V roku 1954 bol kaplánom v Starom Tekove a v roku 1956 v Modre. . V roku 1957 bol ustanovený za správcu farnosti v Hodruši. V roku 1960 bol ustanovený za správcu fary v Starom Tekove. V roku 1964 bol preložený za správcu farnosti na Myjave a v roku 1970 za správcu farnosti vo Vrbovom. Z Vrbového bol ustanovený v roku l981 za správcu farnosti v Zelenči, kde 6. mája 1987 zomrel. Bolo to počas májových pobožností. Pri litániach, ktoré sa konali pred sv. omšou, mu prišlo zle, odpadol a ihneď ho odviezli do nemocnice do Trnavy, kde zomrel. To sa práve vrátil z Brna, kde bol nakúpiť veci k prvému sv. prijímaniu detí v Zelenči. Pochovaný je na miestom cintoríne v Šoporni, okres Galanta. Domácnosť na fare mu viedla mamička, čo bolo pre dôstojného pána veľkou pomocou a pre farníkov zasa povzbudením. Kňaz totiž vždy bol a aj vždy bude "pod drobnohľadom farníkov". Tým viac to bolo za totality. A práve v tomto smere mal tento kňaz vo vzťahu k veriacim veľké plus! Dôstojný pán Sloboda bol milý a pokojamilovný človek. Bol vždy pripravený a ochotný poskytnúť duchovné služby veriacim. Náboženstvo učil veľmi dôsledne. Deti ho mali radi. Je doslovne nepochopiteľné, že práve počas jeho obetavého a ochotného účinkovania veľmi poklesla účasť detí na náboženskej výchove.

Žiaľ, ani po tomto kňazovi sa nám nezachovali žiadne písomnosti až na malé útržky, ktoré azda tí, ktorí po ňom preberali veci domov, pozabudli, alebo neprišli. Tak sa nám zachovali lístky - poznámky, kde písal koľko bolo príjmov a koľko výdavkov za jednotlivé činnosti v kostole. Žiaľ, nič viac. Pár liturgických kníh s jeho menom nie je pre históriu zaujímavých.

           

           

Strana 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15

 

 

           

 

 
 

Kontakt

                                      HISTÓRIA FARNOSTI ZELENEČ